Vždy som si myslela, že mi nič nie je. Cítila som sa zdravá, cítila som sa úplne v poriadku. Myslím si, že nikto nerieši svoje zdravie dovtedy, dokým im niečo nie je. Hovorí sa, že naše zdravotníctvo je perfektné, dokým nie ste chorý. Pokazené zdravie je niečo, čo vám dokáže poriadne zamiešať karty. Vždy som sa však cítila dobre. Naozaj vždy. Až kým môj vek nedosiahol tridsiatku. Vtedy sa u mňa začali prejavovať prvé problémy, ktoré som najprv chcela ignorovať, no až potom mi došlo, že to nejde. Niektoré veci sa jednoducho ignorovať nedajú, pretože vás sprevádzajú každým dňom.
Myslela som si, že mi nič nie je, až kým som necítila zvláštne pichanie v hrudi. Najprv som si myslela, že je to infarkt. Keďže som bola totálne paranoidná a ešte som bola aj hypochonder, mala som naozaj pocit, že moje pichanie na hrudi znamená infarkt. Našťastie to však nebola vôbec pravda. Realita však bola úplne iná a možno aj trochu horšia. Mala som problém, ktorý sa len tak nedá vyriešiť, pretože je to niečo, čo je klasické. Moja chronická obštrukčná choroba pľúc bola niečo, čo si mnohí doktori nevedeli normálne vysvetliť. Prečo? Pretože som žila niekde, kde sa to nemalo prečo vysvetľovať.
Toto ochorenie však zvykne vzniknúť tak, že sa človek nachádza v zlom prostredí, ktoré je znečistené a prašné alebo sa tam proste vyskytujú nejaké zlé vplyvy. Ja som však žila na dedine, mňa tam teda naozaj nemalo, čo stretnúť. Vtedy si človek skutočne pomyslí, že nezáleží na tom, kde žijete, jednoducho vás to nájde úplne všade. Ak si myslíte, že sa tomu vyhnete, keď žijete niekde, kde je zdravé prostredie, tak sa jednoducho mýlite. Verte však tomu, že sa to dá liečiť. A že sa s tým môžete aj zmieriť. Verte sebe a verte aj svojmu úsudku, no v konečnom dôsledku musíte vždy nájsť tú pravú príčinu, no nie? Nájdite ju a budete šťastný.